Po voľbách v roku 1998 bola budúca koalícia jasná hneď, keďže lídri SDK, SMK, SDĽ a SOP sa stretávali už niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami.
Rokovania trvajúce 30 dní absolvoval aj bývalý predseda SOP Pavol Hamžík. Hovorí, že lídri strán sa najprv zhovárali o vládnom programe. "Strany, ktoré rokovali o budúcej koalícii, boli hneď od začiatku jasné. Rokovali sme o len o tom, a to boli len malé pochybnosti zo strany SDĽ, či pribrať SMK," povedal.
Dohodnúť programové východiská bolo podľa neho relatívne ľahké, keďže vtedy bola prioritou medzinárodná akceptácia krajiny a začatie rozhovorov s Európskou úniou.
Až po rozpracovaní programu začali vyjednávači hovoriť o rozdeľovaní ministerstiev medzi strany. Kto presne jednotlivé miesta obsadí, sa rozhodlo až nakoniec. Popri rozdeľovaní ministerstiev sa rokovalo aj o obsadení regionálnej štátnej správy - krajských i okresných úradov. Už pri úvodných koaličných rokovaniach sa riešila aj otázka, či strany podporia Rudolfa Schustera ako kandidáta na prezidenta.
Vznik koalície v roku 2002 bol podľa vtedajšieho vyjednávača za ANO Ľubomíra Lintnera o niečo jednoduchší ako štyri roky predtým. Lintner bol na všetkých koaličných radách okrem prvej. Na tej Pavol Rusko súhlasil so vstupom do koalície už po niekoľkých hodinách rozhovorov.
Aj pri zrode druhej Dzurindovej vlády sa najprv hovorilo o programe. Podľa Lintnera sa však sporné body, ako napríklad zmena volebného termínu, odsúvali na neskôr, keďže nemalo zmysel zaseknúť sa na prvých rozdieloch v predstavách. Aj v prípade tejto koalície sa personálne otázky riešili až v ďalšej fáze, obsadzovanie rezortov však podľa Lintnera nebolo vážnejším problémom, keďže "oni nemuseli cúvať zo žiadnych pozícií a my sme z hľadiska veľkosti nahradili SOP".
Vláda bola vymenovaná už 21 dní od začiatku prvých rozhovorov.
(knm)